Zdravím všetkých, volám sa Jaro, mám 54 rokov. Priznám sa, nikdy som nečakal, že sa budem takto zdieľať a dokonca v tejto veci. Ak by som mal dať názov svôjmu príbehu, tak asi najvýstižnejšie by bolo: ,,Varovanie mladým mužom“. Najmä preto, aby si nezbabrali svoju mladosť ako ja.
Prvé dobrodružstvá
Moje dobrodružstvo v tejto oblasti začalo, keď som mal asi 10 rokov. Začalo to časopismi dávnych sedemdesiatok, kde v strede boli akty nahých dievčat. Starší brat sa ich hanbil kupovať, tak posielal mňa. Keď sa ma predavačka pýtala na čo mi ten časopis je, tak brat ma dopredu upozornil, ak by sa ma pýtala, mám jej povedať: “Aby sme ľahšie zapálili oheň do pece.” Akurát sa pousmiala. V mojej krajine nebol až taký problém s predajom „nedostupné mladistvým“. Prvé teda čo som urobil bolo ísť pre kamaráta a časopis riadne preštudovať na futbalovej tribúne, kde nás nik nerušil. Keď mal niečo on, urobil podobne.
V mojej rodine bol pojem sex a (a veci s ním spojené) absolútne neznámy. Vychovávaný som bol tradičnou luteránskou (pozn. red. jedna z křesťanských církví) rodinou.
S pribúdajúcim vekom prišli na rad videá. Na diskotékach pri hudobných spotoch, DJ vedel neskoro v noci na zopár sekúnd pustiť aj porno scény. Nemám predstavu ako to vzhliadnutie pôsobilo na ostatných, ale pre mňa, môžem povedať, to bol čistý kolaps. V momente som bol nadržaný ako havko. Myslím, že ma to poriadne začalo deformovať. Nevedel som to stráviť. Bolo to niečo veľmi silné, úžasné a utkvelo mi to v pamäti. Stále ma prenasledovalo v mysli. Dostal som sa do zajatia na dlhú púť životom s týmto štítkom, o ktorom napojení som najlepšie vedel len ja.
Život s ťarchou
Vstupom do manželstva som prechovával časopisy a videokazety. Zaujímavé je, že v tom období som sa v duchu začal nijak nestotožňovať s držaním tohto materiálu. Všimol som si totiž tieto súvislosti: Nezdar v práci; melanchólia; smola sa lepila na mňa; zub sa odštiepil; častejšia návšteva lekára, napr.: pre zarastanie nechta na nohe, či neurológa kvôli závratom.
Začal boj. Nevedel som si to nijako inak vysvetliť, jedine priznať, že tuším kde je koreň problému. Tento fakt sa mi zapísal v hlave. Darmo by som to vtedy manželke vysvetľoval, vysmiala by sa mi. Čo sa týka nášho pohlavného života, môžem povedať, že bol, aký bol. Vedela že držím porno materiál. Vždy som sa pred sexom trochu nažhavil, čo malo samozrejme za následok predčasnú ejakuláciu, z čoho bola ona nešťastná.
Bolo to vlastne o sebectve, ktoré som si sotva uvedomoval. Ona sa potom takému sexu radšej vyhýbala, začo som sa ja, akože hneval, že keď nechce, tak mám predsa právo na ukojenie mojej potreby pri obrazovke. Čo som niekedy, ale nie vždy vítal.
Vyslobodenie?
Ako som spomenul, že boj stále prebiehal, ničil som sústavne porno materiál a zároveň kupoval nový. Za tie roky, časopisov, CDčiek, USB kľúčov, dotykových mobilov pošlo veľa. O zaťaženej mysli, prebdených nociach, energie, straty času, o narušených medziľudských vzťahoch a peniazoch ani nehovoriac a to zďaleka nie je všetko.
Prvý zlom, taká nádej, že existuje vymanenie z tohto otroctva, som prežil asi po dvoch rokoch ako som sa obrátil na Boha. Pamätám si ako som v začiatkoch môjho kresťanstva striedal erotické časopisy zároveň s Bibliou. Nevedel som pustiť ani jedno a ani druhé. Teraz, ako kresťan, som bol ešte viacej obviňovaný z hriechu nečistoty. Všetka ťarcha na mňa doliehala akosi dvojnásobne.
A predsa, v tom sa stal zázrak, došiel som k slobode od pornografie. Ak by ste sa ma spýtali na formulku, tak v mojom prípade snáď pokora a znovu pokora. Vzdanie sa Bohu taký, aký v skutočnosti som. Ten pokoj, ktorý som prežíval sa nedá opísať. Mal som slobodu! Úplnú! Keby som nezažil túto slobodu na vlastnej koži, verte mi, ani by som neveril, že vôbec môžem byť oslobodený. Len som mal problém, o ktorom som nevedel.
Keď sa kolegovia v práci bavili o svojich ženách ako im „nedajú“, a že si teda radšej vyhonia pri porne, tak ja som sa v kútiku duše usmieval a vyžíval sa vo svojej vysnívanej slobode od pornografie. Nemal som súcit. Bol som predsa ,,majster sveta“ v tejto kategórii. Domnieval som sa, že mám slobodu od teraz až na veky vekov… No nakoniec to bolo len pol roka.
Späť v tom
V tom čase bombardovali moju bývalú krajinu, tak som žíznil po informáciách a to sa stalo aj spúšťačom pre môj relaps. TV prijímaču som sa vyhýbal koľko som len mohol, no vojna ma trápila. Stalo sa, že pri prepínaní programov som sa dostal na tie zahraničné erotické reklamy, či ako ich nazvať. Zistil som, že som tak nadržaný, že nielen lono, ale aj nohy mi horeli…celý. A tak sa pes vrátil k svojmu vývratku. Zhorel som. Skoro bezdotykové MO!
Možno na dekádu som predsa len bol kľudnejší. Stačilo mi raz do týždňa pustiť ,,paru“ pri TV soft erotických filmoch. Potom prišiel internet. Najprv ten z pevnej linky, kde bolo problém stiahnuť niečo a tiež vypnúť okná, keď sa blížilo nebezpečenstvo z príchodu detí a manželky.
A boj stále prebiehal. Keď gradoval s nástupom rýchleho internetu, tak všemožne razantne som s ním zvádzal boj. Ale nie vždy úspešne. Bol som bezmocný. Manželka v podstate vedela moje trápenie, ľutovala ma, no nevedela mi pomôcť inak, ako mi dať pokoj. Bol som veľmi frustrovaný a zúfalý, že si ma diabol omotal okolo prsta a robí si so mnou čo chce. Hneval som sa na ženy – mnohé som vnímal, že zvádzajú. A chlapi (vrátane mňa) sú pri nich bezmocní – túto nespravodlivosť som nezniesol.
Jednej veci som však veril, že s Bohom je možné v tom pokušení obstáť. Nie však sám. A práve to je riešením. Je tu niekto, kto s tebou súcíti a zaujíma sa o teba – o mňa. Domnieval som sa, že som úchyl, jeden z tisíc, čo zápasí s týmto problémom a chce sa nazývať kresťanom.
Keď som mal pokoj a porozumenie od manželky, nemal som ho od Boha. Svedomie ma stále nabádalo, aby som razil cestu omnoho plnohodnotnejšiu akou sa brodím v živote. Nie ako je jazda autom so zatiahnutou ručnou brzdou. Vnímal som, že môžem byť oveľa viacej efektívnejší pre svoje okolie, ak sa zbavím tejto závislosti. Je to boj. Na každom z nás je ako sa k nemu postavíme.
Veľmi sú výstižné slová, ktoré Pete spomína v jednom kurze: ,,Nezáleží koľko rán schytáš, ale dôležité je znovu povstať a bojovať.“ Pokušenie a pády tu boli a budú. To je niečo, čo by sme mali intenzívnejšie vnímať. Vidím ako sa táto oblasť prehliada, tabuizuje, všetci vedia, že problém už klope na dvere a nikto sa nestavia tvárou tvár k problému. O tom, aký je nebezpečný a aké následky prináša pre vzťahy do rodín a do spoločnosti.
Preto vítam odvážnych mužov a ženy, čo sa nehanbia si priznať, že mali v tejto oblasti problém a už majú slobodu, teda niečo navrch, na viac, a sú ochotní sa zdieľať, byť nápomocní pre tých, čo sa stále ešte zmietajú v zlozvyku a závislosti.
Spolubojovníci
Osobne môžem povedať, že som prežil zázrak za posledné dva mesiace, keď po úpadku v boji, som skúsil do vyhľadávača Youtube napísať: ,,kresťan a pornografia“. Je tam toho veľký výber. Ale upútali ma dve veci. A jednou z nich bol projekt NePornu. To, čo ma najviacej stimulovalo nastúpiť znovu do boja, bola radosť z toho, že som konečne našiel svoju adresu domov, do mojej komunity, kde ma prijali s otvorenou náručou, a o ktorej som ani netušil, že existuje. Medzi tých, čo mi rozumejú. Lebo boli na fronte, poznajú dobre taktiku nepriateľa, jeho stratégiu, majú radosť nad víťazstvom, ale aj opatrnosť pri bdení nad možným útokom..
Na záver sa s vami ešte podelím o skúsenosť. Keď pred spaním používate „tabletku na spanie“ vo forme PMO skoro 40 rokov a odrazu príde na tie rady starších: ,,Neboj sa, vekom ťa to prejde“, tak sa konečne napĺňa ich slovo. Prišiel vek, keď sa „lomím“ a neprežívam to tak intenzívne ako voľakedy. Ani veriť sa mi nechce, že ráno už „nestanujem“. A keď sa manželke posťažujem, tak mi povie: ,,máš ty, ale problém“. No uznajte, toľké roky a odrazu máte pocit, že už nie ste chlap.
Samozrejme, že som z toho paf a vyhľadávam podporu erekcie formou tabletiek a to všetko iba pre dobrý pocit, aby som stále bol mužom. O sexe sa radšej nebudem vôbec zmieňovať. Lebo, keď sa vášeň začína meniť na komédiu – a to spolu nejde na tomto poli – tak je kurz jasný. Bohu vďaka.
Povzbudzujem vás všetkých, ktorí vidíte a chcete riešiť svoj problém, lebo sú aj takí, čo nevidia, nechcú alebo sa strachujú, že nezvládnu boj. Neváhajte a podeľte sa so svojou ťarchou – ľahšie sa nesie.